Kontakt:
0910 808 505
Cenová ponuka:

Škodci


HLODAVCE

Sú prenášačmi mnohých závažných infekčných ochorení, ako sú leptospiróza, tularémia, týfus, hantavirózy, salmonelózy, mor a iné…

Do suchých biotopov preniká iba za človekom, vo voľnej prírode obýva prevažne brehy jazier a potokov. Je aktívny za súmraku a v noci. V ľudských objektoch sa živí odpadkami, vo voľnej prírode prevažne živočíšnou potravou vrátene drobných stavovcov. Závažný prenášač mnohých chorôb človeka a zvierat.

Kozmopolit u nás veľmi zriedkavý. Vo voľnej porírode sa obratne pohybuje aj v korunách krov a po kmeňoch drevín. Na rozdiel od potkana hnedého prevládajú v jeho potrave zelené časti vegetácie a semená. Má menšie rozmnožovacie schopnosti, ako potkan hnedý a ani nepreniká tak rýchlo do nových oblastí. Šíri sa pasávne najmä lodnou dopravou. Vo voľnej prírode sa nevyskytuje v drsnejších klimatických pásmach. Uprednostňuje suché teplé biotopy.

Ako synatropný druh prenikla s človekom druhotne aj do drsných klimatických oblastí. Počas vegetačného obdobia sa môže nachádzať aj vo voľnej prírode. Vyznačuje sa nočnou a súmračnou aktivitou v ľudských sídliskách ju však určuje činnosť človeka. Vytvára niekoľko zoogeografických rás. V ľudských sídliskách sa živí príležitostnou potravou, v prírode najmä semenami rastlín. Charakteristicky zapácha.

Žije na lesných lúkach a stepiach väčšej časti Eurázie. Vhodné životné podmienky našiel najmä v kultúrnej stepi. Má mimoriadne vysoké rozmnožovacie schopnosti a periodicky sa premnožuje. Najväčší škodca poľnohospodárskych plodín. Na poliach sa prevažne živí zelenými časťami rastlín, ktorých spotrebuje veľké množstvo. Pri premnožení ničí veľkú časť úrody a rytím devastuje pôdu. Dôležitý prenášač chorôb zvierat a človeka.

Obýva brehy močiarov a vodných tokov od nížin až do vysokých polôh. Výborne pláva a ponára sa. Zimu prežíva v norách vzdialených od vody. Robí výhrabky zeminy podobné krtincom. Živí sa korienkami a zelenými časťami vegetácie. Premnoženie v európskej časti areálu je zriedkavé. Spôsobuje škody vyhryzávaním koreňov a ovocných sadoch.

ŠVÁBY (Blatidae)

Sú významnými hygienickými škodcami, prenášajú rôzne plesne a sú pôvodcami nebezpečných nákaz, s obľubou vyhľadávajú tmavé úkryty v elektrických skrinkách a rozvodoch a preto sú príčinou požiarov.

Vyskytuje sa po celý rok často, hromadne v teplých domácnostiach v pekárňach a skladoch potravín. Je to hmyz vo dne ukrytý. Je všežravý a často obžiera potraviny.

Vyskytuje sa po celý rok najmä pekárňach, kuchyniach, skladoch potravín, ktoré poškodzuje ohrýzaním a výkalmi. Často sa vyskytuje masovo. Je nočným živočíchom-cez deň je ukrytý.

OSY (Vespidae)

Je rozšírená po celom území. Hniezdo si najčastejšie robí v podzemných dutinách, v múroch a pod..Rodiny tejto osy sa skladajú priemerne 3000-5000 členov.

MRAVCE (Formicidae)

V Eurázii žije okolo 100 druhov. Medzi najhojnešie druhy patrí najmä mravec obyčajný, ktorý je rozšírený od nížin až do horských oblastí.

Faraónsky mravec je všežravec, prednosť dáva potrave s obsahom bielkovín, požiera aj sladkosti. Potravu rád strieda. Vždy dáva prednosť čerstvej a vlhkej potrave. K životu vodu nepotrebuje. Škodí nielen požieraním potravy ale aj znečisťovaním. Žije v kolóniách, kde tieto kolónie sú rôzne veľké a v napadnutých miestach ich býva výrazne väčší počet.

Škodia na potravinách požerom a ich znečistením, ďalej škodia na rôznych substrátoch, dreve, stavbách, entomologických zbierkách a pod..

  • Mravec obyčajný (Lasius niger)
  • Mravec faraónsky (Monomorium pharaonis)

CHROBÁKY (COLEOPTERA)

Spôsobujú obrovské akostné a hmotnostné škody na potravinách (obiloviny, lúšteniny, ryža, cestoviny, tabak, olejniny a pod.).

Kozmopolitný druh, ktorý sa často vyskytuje v domácnostiach a skladoch v starších zásobách potravín, napr. v chlebe, múke, otrubách, vločkách a pod.. patrí medzi najzávažnejších škodcov skladovaných potravinárskych produktov.

V prírode žije pod kôrou starých stromov a vtáčich hniezdach, ale často sa vyskytuje v domácnostiach, kde jeho larvy, známe ako „múčne červy“ sa nachádzajú v starej múke, otrubách, odpadkoch a múčnych produktoch.

Prvým príznakom napadnutia plodín zrniarom čiernym je zvýšená teplota a vlhkosť skladovaného materiálu. Pri zvýšenom zastúpení škodcu cítiť nepríjemný plesnivý zápach. Zrná obilnín, ktoré sú pre škodcu vhodným substrátom, sú úplne vyžrané a zostáva z nich iba obal. Predpokladá sa, že škodca pochádza z Orientu. Najviac bol pozorovaný na substrátoch raže, pšenice a jačmeňa. Nepriamo škodí aj tým, že vytvára v napadnutom rastlinnom materiáli podmienky, ktoré sú vhodné pre rozvoj iných škodlivých mikroorganizmov, prípadne škodcov. Zabrániť jeho výskytu možno udržiavaním čistoty v skladovacích priestoroch. Dôležitá je aj preventívna dezinfekcia pomocou insekticídov pred uložením rastlinného materiálu do skladu.

Podobné príznaky napadnutia rastlinného materiálu sa prejavujú aj pri prítomnosti zrniara kukuričného, ktorý okrem zŕn obilnín škodí aj na iných skladovaných produktoch s obsahom škrobu.

MOLE, VÍJAČKY

Nebezpečné škodce na obilí, múke, čokoláde, sušenom ovocí, spôsobujú škody na strojných zariadeniach, odevoch, textile, kobercoch a pod..

Je drobný motýlik z čeľade molovitých. Je to známa moľa, ktorej húsenice poškodzujú odev a textilné látky, vlnené látky, ale aj perie v ľudských príbytkoch. Húsenice vyžierajú chodbičky v látkach, čo spôsobuje znehodnotenie oblečenia. Motýle sa vyskytujú najmä v období medzi aprílom a októbrom, s húsenicami sa však môžeme stretnúť po celý rok. Najlepší spôsob likvidácie mole šatovej je umiestenie lepových lapačov, ktoré obsahujú feromón priťahujúci samičky a tak znižujú populáciu až do úplného úhynu tohto škodcu.

Moľa obilná prezimuje spravidla v štádiu húsenice druhej generácie. Oplodnená samička Mole obilnej kladie iba na vlhké obilné zrná-vajíčka. V sklade vyliahnutá húsenička vytvára akúsi malú, krehkú a priesvitnú hodvábnu čiapočku, ktorá má veľkosť cca jedno zrno. Húsenica Mole obilnej sa ukrýva vo vnútri “čiapočky” a pripevňuje ju spravidla na jedno alebo dve zrná. Potom sa prehrýza do zrna a preniká do vnútra, kde sa živí endospermom. Keď vyžerie jedno zrno prechádza na ďalšie a takto môže každá húsenica v priebehu svojho života poškodiť cca 20-30 zŕn. Motýle Mole obilnej prvej generácie sa objavujú na jar od mája do júna.  Moľa obilná a Rus domový (šváb) sú najčastejšie vyskytujúce sa škodce v prevádzkach kde sa pracuje s potravinami.

S obľubou prezývaná aj potravinová moľa. Vijačka múčna prežíva zimu v štádiu húsenice v riedkom zámotku. Liahnuť sa začína koncom zimy a najväčší výskyt sa objavuje koncom jari. V teplých priestoroch na môže vyskytovať počas celého roka. Húsenice sa živia obilnými zrnami, múkou, krupicou ale aj cestovinami, keksami a podobne, pričom vylučujú zo svojej slinnej žľazy vlákna.

Najlepší spôsob likvidácie mole šatovej a vijačky múčnej je umiestenie lepových lapačov, ktoré obsahujú feromón priťahujúci samičky a tak znižujú populáciu až do úplného úhynu tohto škodcu.

DVOJKRÍDLOVCE (Diptera)

Muchy kontaminujú potraviny, môžu pasívne prenášať črevné ochorenia, spôsobujú až 40% straty na dojivosti kráv.

Ide o najbežnejšie druhy muchy, vyskytujúcich sa v ľudských obydliach. Dospelé jedince sú sivé až čierne, majú štyri tmavé pozdĺžne čiary na hrudníku, mierne chlpaté telá a jeden pár membránových krídel. Majú červené oči, ktoré majú väčšie samice ďalej od seba. Dospelé muchy sa živia rôznymi kvapalnými, alebo polokvapalnými látkami, ako aj tuhými materiálmi, ktoré boli zmäkčené ich slinami. Na svojom tele a vo svojich výkaloch môžu prenášať patogény, kontaminovať potraviny a prispievať k prenosu závažných chorôb prenášaných potravinami. Vo väčších počtoch môžu byť fyzicky nepríjemné. Z týchto dôvodov sú považované za škodcov.

Zástupcovia tohto rodu sú pôvodcami jarných a letných komárich kalamít. Pri premnožení v obrovských množstvách nalietavajú na lesnú zver, hospodárske zvieratá a ľudí. Samičky kladú vajíčka na zem na miesta, ktoré môžu byť zatopené pri povodní alebo topení sa snehu. Sú to lužné lesy, mokré lúky, prehĺbeniny v teréne. Pri silnom premnožení môžu komáre znepríjemňovať pobyt v prírode ale môžu zleietavať aj do vzdialenejších obydlí človeka.

Liahniská tohoto komára sa nachádzajú v ľudských obydliach. Sú to technické priestory, kde sa zhromažďuje voda znečistená organickými látkami, kotolne, teplovodné šachty, výťahové šachty, septiky. Samička sa nemusí pred prvým kladením vajíčok nacicať krvi. Komáre sa v domoch liahnu po celý rok. Samičky lietajú do bytov a v noci cicajú krv na ľuďoch, zvlášť na deťoch.

Pri premnožení v obrovskýc množstvách nalietavajú na lesnú zver, hospodárske zvieratá a ľudí. Samičky kladú vajíčka na zem na miesta, ktoré môžu byť zatopené pri povodní, alebo topení snehu. Sú to lesy, mokré lúky, prehĺbeniny v teréne. Pri silnom premnožení môžu komáre znepríjemňovať pobyt v prírode, ale môžu zleietavať aj do vzdialenejších obydlí človeka.

Samičky dávajú prednosť cicaniu na dobytku. Niektoré druhy tohto rodu sú prenášačmi závažných ochorení – malárie. V súčasnej dobe sa anofelesy vyskytujú v menšom množstve. V našich podmienkach sa nerobí špeciálna likvidácia anofelov.

BLCHY (Siphonaptera)

Na svete poznáme asi 1600 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov. Blchy sa živia krvou hostiteľa. Dĺžka života blchy sa pohybuje od niekoľkých mesiacov po tri roky. Blchy môžu vďaka špeciálnemu elastickému proteínu (rezilín) vynikajúco skákať, dokážu doskočiť 18 cm do výšky a 33 cm do dĺžky. Pri cicaní krvi môžu blchy prenášať zárodky nebezpečných chorôb, ako sú mor, škvrnivku, tularémiu a iné..

V Európe najčastejší cudzopasník človeka. Žije aj na domácich zvieratách a na divoko žijúcich šelmách. Vo vzťahu k človeku predstavuje blcha ľudská priameho cudzopasníka a prenášača ochorení. Po bodnutí zanecháva blcha na koži pupenec so stredovou krvavou škvrnou, ktorá svrbý cca.. po 3 dňoch mizne. Do blchy, ktorá sala krv z infikovanej osoby, alebo zvieraťa sa dostávajú pôvodcovia nákaz z krvi infikovaného. V blche sa potom rozmnožujú, alebo sa ďalej vyvíjajú. Pri opetovnom saní sa pôvodcovia nákazy dostávajú priamo do ranky, ktorá vznikla nabodnutím kože človeka, alebo zvieraťa a odtiaľ do krvi a následne do celého tela napadnutého.

SVRČKY (Gryllidea)

Kozmopolitne rozšírený druh u nás je synatropný, obýva rôzne závody, pekárne, kotolne a pod., kde sa živí zvyškami potravín. Je aktívny v noci, kedy sa ozýva aj stridulácia samcov. Imága možno zastihnúť najmä počas leta. Druh je hojne chovaný, ako potrava pre teráriové živočíchy.

Roztoče

Ústne orgány sú bodavo-cicavé. Mnohé roztoče sú parazitické, nebezpečné, prenášače chorôb a alergie. Známych je asi 30 000 druhov, u nás vyše 3 000, napr. kliešťovce, roztočíky či svrabovce. Pre ich vývoj a život má zásadný význam vlhkosť a teplota. Vyznačujú sa vysokou množivosťou a rýchlym vývinom. Škodia na skladovaných potravinách ako je obilie, múka, múčne výrobky, cestoviny, tvrdé syry, olejniny, krmné granule, sušené ovocie, rybie múčky a iné… Potraviny poškodzujú požerom, zápachom a mŕtvymi telami. Prenášajú mikróby a plesne. Pri konzumácia takýchto kontaminovaných potravín vyvoláva u ľudí rôzne zažívacie ochorenia.

Kliešte 

Nacicaná samička dosahuje veľkosť do 4 mm. Napáda mnohé  cicavce, vtáky, plazy i človeka. Nacicaná samička môže zväčšiť svoju veľkosť až na viac ako 1 cm. Je to najhodnejšie sa vyskytujúci kliešť v strednej Európe. Kliešť obyčajný môže prenášť okrem iných chorôb zápal mozgových blán či lymskú boreliózu. Číhajú na svojich hostiteľov vo výške 10 – 150 cm na trávach a kríkoch.